Rozhovor s Peterem Fedorčákem
Prog-black-death-fusion / Bratislava k novému albu.
Ravenarium teda vydala aktuálne posledný album Hypertowers koncom februára 2023, odprezentovaný bol spolu kapelami Dogma Inc, Vanguard a Together as One na krste 24.2.2023 opäť v legendárnom bratislavskom klube Randal. Celý koncert bol aj profesionálne zaznamenaný zvukovo aj obrazovo a na jeseň 2023 kapela plánuje komplet celý album Hypertowers ukázať svetu aj ako oficiálnu live nahrávku a to aj s obrazovým materiálom z koncertu, kde bol posledný album pokrstený čiernym perím a zapitým čiernym pivom.
Alan – Ahoj Peter. Ravenarium po hodně dlouhé době vydává nové album, řekněme po 23 letech.
Peter – Zdravím pekne. Je to tak, od vydania posledného albumu prešlo cez dvadsaťročie. Bolo to spôsobené hlavne rozpadom pôvodnej zostavy. Boli sme zaskočení aj obťažnosťou hudby, ktorú sme na seba uplietli, aj existenčnými a technickými problémami, aj inými aktivitami členov a bolo ťažké zachovať kapelu aktívnu. Aj keď som sa ešte s inými hudobníkmi snažil kapelu udržať na pódiu, nepodarilo sa a kapela sa zamrazila a nakoniec som ostal úplne sám.
Alan – Ano, tak nějak někteří víme, že vlastně kapela stagnovala, takže proto tak dlouhý čas, mezi vydáním. Kdo přišel a kdy s tím, že Ravenarium by bylo záhodno obnovit?
Peter – Ja som striehol na hudobníkov, hľadal som odvážnych spoluhráčov, ktorí by sa nezľakli progresívnej a predsa extrémnej hudby. V roku 2011 som sa pokúsil dať novú zostavu dohromady, už sme nacvičovali nové skladby, ale nejak to nevyšlo, chlapi mali aj iné priority a niektorí aj vycestovali von. Tak ale už som mal veci rozpracované a pokračoval som s hľadaním spoluhráčov. To sa mi koncom roka 2013 podarilo, našli sa skvelí ľudia a muzikanti, ktorí sa so mnou do nácvikov pustili naplno a tak mi bolo jasné, že comeback sa nakoniec podarí.
Alan – Ravenarium je vesměs tvá kapela. Tedy přesněji řečeno, tys to před lety dával dohromady, a tys vše oživil. Kdy kapela tedy vznikla? Kolik jste toho vydali, chronologicky? A návrat Ravenarium se konal kdy?
Peter – Vznikli sme koncom roku 1997 a v roku 1999 sme nahrali prvé demo „Ravenarium“, ktoré sa na to, že sme úplní začiatočníci celkom podarilo a naštartovalo nás na skladanie ďalšieho vyspelejšieho materiálu. Necelé dva roky na to sme teda šli znova do štúdia a nahrali sme prvý album „Sounds for a Dying Age“. Do roku 2004 sme boli koncertne dosť aktívni, potom sa to celé rozbilo a ja som hrával skôr v iných bandách na rôzne nástroje. Na návrate som pracoval od roku 2011 no oficiálne sme sa na pódiu znova objavili až v roku 2016, kedy sme už mali veľa úplne nového aj keď ešte nedotiahnutého materiálu. Vtedy sme aj pokusne šli do štúdia a nahrali digitálne demo jednej novej skladby „BiggTime“, ktorá sa nakoniec prerobila a premenovala na „Timeless“. Tá sa už ocitla aj na novom albume, ktorý sme v roku 2021 začali nahrávať, no a v roku 2023 konečne vyšiel pod názvom „Hypertowers“. Po ňom sme ešte digitálne vydali aj digitálny singel s jednou prerobenou horehronskou ľudovou piesňou „Na Kráľovej holi“, ktorú sme kompletne obliekli do metalového šatu.
Alan – Jak vznikl nápad uďelat metalový cover folklórni písne – Na Královej holi.
Peter – Ja som mal folklór vždy rád, okrem slovenského aj z iných miest na svete. No a chceli sme už dávnejšie vyskúšať prerobiť nejakú folklórnu pieseň. Na Kráľovej holi je krásna pieseň a má v sebe aj silný odkaz o nezmyselnosti vojny. Podľa legendy text vznikol ako list, ktorý napísal domov šumiacky zranený vojak na fronte, keď si uvedomoval, že sa už domov nedostane. Šumiac to je obec na Slovensku a miestny ľud spojil túto báseň s piesňou. My sme tento metalový aranž zložili už v roku 2016, skúšali sme ju hrať aj na koncertoch, ale vokálne to s mojím osamoteným hlasom nebolo dobré, tak sme ju z koncertného repertoáru vyradili. Ale počas pandémie, kedy sme nahrávali aj Hypertowers, sme sa rozhodli ju tiež štúdiovo nahrať a sami naspievať viachlasne ako zbor chlapov. Z výsledku sme boli nadšení a aj preto sme túto pieseň na CD digipack „Hypertowers“ pridali ako bonus track.
Alan – Členové skupiny současného Ravenarium jsou kdo? A měli nějaké kořeny k Ravenarium už dříve?
Peter – V súčasnosti hrá v Ravenarium na bicie Lukáš Michálek, ten pôsobí vo viacerých slovenských a aj zahraničných zoskupeniach (Head2Down, Korn revival, Together As One, The Designs...), na basgitare hrá Martin Vacula, ten je stálym členom progresívnej kapely LATE. No a gitarista je Luboš Šmidák, ktorý bol pri zrode a aj prvej aktívnej dekáde kapely. Mal síce veľkú prestávku v hraní, ale po rokoch sa vrátil ku gitare. Rád prijal pozvanie a výzvu naskočiť do naštartovanej havraniarne, ktorá mu bola srdcu blízka.
Alan – Ono když se řekne black/death můžeš vzít rovnou škatuli. Ale vy máte tvorbu dosti jinou, jinak odehranou, tady jde spíše o spojení (fúzi) žánrů, protože pro mě to je black/death – zahrané prostě jinak. To byl tvůj/váš záměr, toto více popiš.
Peter – Nebol to zámer. Bol to prirodzený vývoj a prístup k samotnej hudbe. Keď sme začínali, počúvali sme pár tvrdých black a death metalových kapiel. Postupom času sme si otvorili dvere k rôznym iným kapelám z iných hudobných štýlov a treba poznamenať, že aj nie metalových. Pri tom každý z nás mal svoje obľúbené kapely a aj keď som skladal hlavne ja, svoje nápady prinášali do kapely aj ostatní a tie sa odlišovali zas niečím iným. Skúšali sme to spájať dohromady a výstupy sa začali ukazovať ako pestrá zmes, ktorá nás všetkých nesmierne bavila. Už nám bolo jasné, že budeme hrať vždy na čo máme chuť a nebudeme sa účelovo obmedzovať a ohraničovať nejakými mantinelmi, ale slobodne sa hudbou budeme prechádzať a užívať si ju v neobmedzenej forme. To nás síce niekedy doviedlo aj do ťažko zvládateľných hudobných labyrintov a nevedeli sme z nich urobiť ucelené skladby a mohlo to na poslucháčov pôsobiť chaoticky až zmätene. Ale z toho sme sa po reštarte kapely poučili, pomáhali sme si navzájom, komunikovali sme spolu, vzdelávali sme sa a teraž už máme skúsenosti na to, aby sme pracovali so žánrovou fúziou a pri tom nestratili konzistentnosť pri komponovaní a aranžovaní ako hudby tak aj textov.
Alan – Jak se hraje kapelám vašeho zaměření v Bratislavě, a vůbec na Slovensku?
Peter – Hrať žánrový mix je svojim spôsobom dar aj prekliatie. Koncerty sú väčšinou organizované ako jednožánrové a tak sa ťažšie dostávame na čisto blackové, alebo death metalové akcie. Ale chceme sa hudbou hlavne baviť a rozvíjať svoju všestrannosť, takže to musíme akceptovať a na našu šancu vystupovať na pódiu si musíme trpezlivo počkať, keď sa objaví akcia kde sa hrá aj viac metalových žánrov. Festivaly by pre nás asi boli ideálne, tam sa to mixuje všetko, a náš mix sa v tom môže naplno ukázať. Takže dúfame, že ak nie tento rok tak budúci by sme sa mohli objaviť na viacerých open-air akciách ako na Slovensku tak aj v Čechách a ktovie snáď aj ďalej.
Alan – V Česku by se dalo říci, že posledních pár let je opět black metal na vzestupu, pokud je okořeněn dalšími vlivy. Prostě black zahraný jinak. Jak tomu je na Slovensku?
Peter – Z toho čo poznám ja osobne som zatiaľ nejak zvlášť na Slovensku nezaznamenal odvážnejšie fúzie blacku a iného žánru. Z môjho pohľadu fúzia nie je niečo čo sa stane zo dňa na deň. Je dôležité poznať podstatu vecí ktoré spojiť chceme. Naučiť sa ich, dovzdelať sa aspoň na takú úroveň aby sme mohli s fúziou začať pracovať a postupne skúsenosťami nájsť dalo by sa povedať funkčnosť. Ale kto vie? Možno už niekde v skúšobni nejaká ďalšia fúzia prebieha, len trochu potrvá kým sa dostane na povrch k poslucháčom. Uvidíme.
Alan – Jednou z pikantností ohledně alba Hypertowers, že krom fanouškům a posluchačům jste jej věnovali (R.I.P.) metalovému guru. Je to pravda? A je pravda, že vesměs celé album vzniklo kvůli němu?
Peter – Album nevznikal kvôli nemu, ale osud rozhodol tak, že nakoniec pre neho, pretože sme sa rozhodli venovať ho jeho pamiatke. Juraj Immortal Haríň poznal našu kapelu od začiatku a ja som vyrastal na jeho zinoch a časopisoch, v ktorých boli cédečka, internet neexistoval a tie média boli hlavným zdrojom pre nás metalistov, ako sa dostať k novej metalovej hudbe. Vždy sme si s Jurajom rozumeli a uznával som ho za to čo pre scénu robil. Keď som mu pred časom vravel, to bol rok 2017, že plánujeme v budúcnosti s novou zostavou určite nahrávať nový album, mal veľký záujem ho vydať. Ja som mal zas v pláne aby bol krstným otcom Hypertowers. Neudialo sa tak, čo by samo o sebe nebol problém, keby sa nestalo to čo sa stalo a všetci sme boli šokovaný a veľmi smutný, že nás Juraj tak nečakane, tragicky a priskoro opustil. Sme mu za všetko vďačný a navždy bude žiť v našich myšlienkach a srdciach. Česť jeho pamiatke.
Alan – Další pikantností jsi ty. Hraješ – jak se říká na Slovensku – na taký čudný hudobný nástroj. Použil jsi ho i na tomto albu?
Peter – Pravdou je, že som vždy inklinoval k multiinštrumentalizmu a chcel som hrať na všetko možné. A tak mám doma plné šuplíky zaujímavých inštrumentov aj perkusií, vlastním aj bicie, klavír a mám okrem gitár a basgitár aj rôzne iné strunové nástroje ako ukulele, mandolína či husle. Asi najexotickejšia je turecká Baglama, ktorá dokáže hrať pre nás Európanov aj nepoznané takzvané štvťtóny, no a veľmi podstatná zmena v mojom hudobnom živote prišla, keď som si zohnal desať strunový stereo tap gitarový nástroj zvaný Chapman Stick.
Alan – Tys měl i několik rozhovorů obrazových i tištěných ohledně Chapman Stick. Pochlub se. Přeci jen, je se čím chlubyt.
Peter – Dopracovať sa k Chapman Sticku nebolo jednoduché a nešlo o náhodu. Keď som ho prvý krát videl vo videách z koncertov kapely King Crimson, kde na ňom hral Tony Levin, tak som sa rozhodol, že ho musím mať a byť tak v podstate na Slovensku úplne prvý chapmanstickista. Proces zháňania trval skoro štyri roky, ale keď mi nakoniec pred pätnástimi rokmi došiel úplne nový nástroj z Kalifornie kde sa vyrába, bol som užasnutý a začal som aktívne cvičiť a skladať na ňom svoju hudbu. Trvalo dlhšie kým som sa ňom naučil hrať tak, aby som sa odvážil na pódium. Dnes hrám s Chapman Stickom sólo koncerty, sem tam s nejakým hosťom a rytmiku si púšťam z playbacku. Na albume Hypertowers som ho ešte nepoužil, nenašlo sa tam pre neho prirodzené miesto a na silu som ho tam dávať nechcel. Ale v budúcnosti by som rád napísal skladbu pre Ravenarium v ktorej bude mať Chapman Stick svoje miesto. V súčasnej dobe som už aj členom jednej novej kapely, kde obsluhujem Chapman Stick a ide o kapelu Atypic, ktorá sa zatiaľ len pripravuje, nacvičuje a komponuje. Tam pôjde tiež o fúziu a dá sa aj približne povedať, že to bude etno-jazz-metal. Chapman Stick mi najviac obohatil môj hudobný život, precestoval som s ním časť Európy po seminároch, workshopoch a stretávkach, spoznal som veľa nových priateľov a učil som sa od tých najlepších učiteľov.
Alan – Zpět k albu Hypertowers. Tak jak to s ním vlastně bylo. Nejprve jste to chtěli dělat jen na nějakých platformách digitálně, což vám asi lidi řekli že to je super, ale nosič je nosič. Jak šlo plánování vydání? To je docela lehce vtipné.
Peter – Kedysi pred comebackom keď som bol úplne sám som si myslel, že ho nahrám iba ja a len ho dám na internet. Ale ako sa nám podarilo dať novú zostavu do kopy vyvíjalo sa to tak dobre, že sme sa osmeľovali každým dňom, a pri začatí nahrávania sme sa už všetci dohodli, že aj keď je teraz doba internetová a už nemá každý doma CD prehrávač, mať vlastný album ako fyzický nosič v ruke je pre hudobníka krásny pocit, ktorý chceme zažiť, a tak sme v limitovanej verzii vydali 300ks CD-digipack. Okrem toho je album samozrejme aj na všetkých hudobných internetových platformách.
Alan – Chvála a klady z řad zinů, rádií a Tv. Co kde o vás řekli, nebo napsali?
Peter – Spätná väzba prichádza pomaly k nám, a vyzerá to tak že sa album ľuďom páči. Z radov webzinov sa ozývajú hlasy, že ide o prepracovaný pestrý materiál s výborným zvukom. Páči sa im aj kvalitné hudobnícke prevedenie, technické zručnosti, aj koncepcia témy o čase, a samotný obal sa tiež stretol s pochvalou. Na ďalšie hodnotenia ešte čakáme, ale napríklad už máme avízo že budúci mesiac by sme sa mohli dočkať aj recenzie od českého renomovaného tlačeného média. Očakávame aj reakcie z rádií, to slovenské verejnoprávne s jednou hard and heavy reláciou si na to zatiaľ čas nenašlo, aj keď sme im album poslali v podstate ešte pred vydaním, tak snáď sa dočkáme.
Alan – Ono extra jsi Ravenarium nechtěl moc propagovat, kdy přišel ten zlom, kdy jste si řekli – ne prdíme na to, kapelu budeme tlačit, na vystupování?
Peter – To je hlavne moja práca, a po krste som si musel premyslieť ako môžem pomôcť kapele s propagáciou, lebo len tak sedieť doma a čakať by nebolo voči albumu veľmi slušné, zaslúži si osvetu. Keďže s tým nemám veľké skúsenosti a nemal som ani kontakty, začal som sa vypytovať známych čo v tom vedia chodiť nech mi poradia a spustil som hlavne komunikáciu s kompetentnými ľuďmi na Slovensku a v Čechách, ktorí sa venujú našej metalovej scéne, posielal som album na miesta, kde by sa tomu mohli ľudia venovať, vypočuť, hodnotiť aby sme dostali aj spätnú väzbu, pretože tá je veľmi dôležitá pre nás, aj pre fanúšikov a aj organizátorov akcií. Pokiaľ odborná verejnosť zistí, že sa nám na našom metalovo malom Slovensku podarilo vydať kvalitný album, tak by bolo adekvátne aby sme sa vďaka ich práce recenzentov, redaktorov, či moderátorov dostali viac do povedomia a aby sme boli vítaní aj na koncertoch, či spomenutí v článkoch alebo reláciách. Takže sa priebežne budem aj naďalej stále venovať propagácii, pretože verím a aj celá kapela veríme, že sa nám podarilo nadčasové, pestrofarebné a živé dielo.
Alan – A co na to Peter Nagy, přeci jen Korálky od Natálky to nejsou.
Peter – Haha, no Peter Nagy z Ravenarium je samozrejme len menovec slovenského populárneho speváka. Náš Peťo Nagy je výborný metalový gitarista a vokalista a čo je dôležite v spojitosti s našim albumom je to aj výborný zvukár, zvukový inžinier a producent. On sa postaral okrem svojich gitarových partov a ďalších vokálov aj o celé nahrávanie albumu. S jeho pomocou sme nemuseli ísť do profesionálneho štúdia, ale sme si ho postavili sami a celý ho nahrali svojpomocne. Peťo síce už vopred avizoval odchod, a Ravenarium opustil aby sa venoval iba svojej kapele Vortex Unit, ale som veľmi rád, že je plnohodnotne zapísaný do čierno krídlej histórie kapely a na krste sa zúčastnil a aj si s nami dve skladby na pódiu zaspieval.
Alan – Jaro, léto, podzim – co nás/vás čeká?
Peter – Keďže album vyšiel v období, kedy už festivaly majú svoje kapely na leto dohodnuté, tak to vyzerá, že sa objavíme s hraním na živo až na jeseň, alebo zimu na vnútorných pódiách, pokiaľ prídu dodatočné ponuky a termínovo všetko sadne. Istú akciu máme až na začiatku jari 2024 doma v Bratislave. Pokiaľ niektorých organizátorov letných festivalov, naša hudba osloví a nejaká kapela im odpadne, budeme radi ak nás nakontaktujú, kľudne cez náš, alebo môj facebook, vždy je šanca a keď ju dostaneme aj my a budeme môcť, radi prídeme ukázať náš havraní metal z Bratislavy.
Alan – Závěr necháme pokud možno vtipný. Pokládám tuto otázku všem, položím i vám. Vtipné zážitky z natáčení alba? A i z natáčení videoklipu, který jste k albu natočili?
Peter – Natáčanie albumu sme brali celkom vážne, takže to bolo o čistej práci a vôbec sme si nenašli čas na popíjanie a zábavu popri tom. Aj keď úsmevné príhody sa stávali také klasické, keď sa niekto smiešne pomýlil, alebo sa pomýlil na jednom mieste už po niekoľký krát po sebe, to sa potom na ňom dobre pobavia tí ostatní čo práve nenahrávajú. Ale spomenul som si na môj prípad, keď som nahrával spev tak vehementne, že som si do papiera kde som mal text tak fúkal ústami, až sa rozkmital tak, že som to nevedel čítať počas spevu a tak som sa roznadával do rytmu, že sme sa vtedy fakt dlho smiali, hehe. No a natáčanie videoklipu v lese bola sranda sama o sebe. Bola zima okolo nuly a tanečnica mala iba šatičky, a aj keď bola otužilec, tak nebola práve vo forme a museli sme sa ponáhľať, celý klip sme natočili za tri hodiny, s prestávkami kedy sme ju museli prikrívať aby nezamrzla. No a keďže nám predtým termíny a počasie nevychádzali, tak som mal na strih videa tri dni do krstu albumu. Pritom som ešte mal svoju prácu, takže nočná robota bola nutná a aj na moje prekvapenie podarilo sa to na podmienky výborne. Budem na tento projekt klipu spomínať s určite s úsmevom.
Alan – Díky, a snad někde v Čechách se potkáme na festivale.
Peter – Ďakujeme aj my veľmi pekne za priestor, pozdravujeme aj všetkých vašich čitateľov a metalových fanúšikov, prajeme vám všetko dobré a tiež veríme, že sa určite na nejakých akciách stretneme. Buďte zdraví, majte sa radi, podporujte metalové umenie a užívajte život. Krá Krá.
