Rozhovor s Palo Drapakem

Alan – Ahoj Palo. Než se dostaneme k tvé současné tvorbě, řekni nám trochu více o sobě. Řekněme tvůj průběh života od tvých let 10 až po ukončení tenkráte povinné vojenské docházky. A vem to i s hudební tvorbou.
Palo – Keď som bol malý, tak som spieval v rôznych súboroch ľudové piesne a neskôr môj brat z vojny doniesol gitaru, čo ma motivovalo začať chodiť do ľudovej školy umenia na klasickú gitaru a neskôr aj na violončelo a kontrabas. Neskôr som na gymnáziu nastúpil do miestnej kapely “Prievan“ so zaujímavou tradíciou a my sme so spolužiakmi a kamarátmi vlastne vytvorili skupinu „Prievan 4.“ Medzitým však prišiel na školu profesor Pavol Čuvala, ktorý bol vynikajúci klavirista a tiež s inou partiou vytvorili kapelu „Skrat,“ ale nemali vhodného speváka, tak som začal pracovať aj s nimi, čo bol taký začiatok rockovej muziky v mojom živote. Popri tom si ma všimli aj ďalší chalani z kapely SBM, ktorí hrávali covery ale aj vlastné pesničky a mňa očarili práve bigbítové a heavymetalové skladby a štýl spievania. Počas vojny som tiež pôsobil v kapele, ktorá aj povyhrávala nejaké súťaže a mala slušné úspechy, takže dá sa povedať, že od útleho detstva až do dospelosti som hral a spieval a formoval sa.

Alan – Muzikantským životem pro tebe začala tedy hned po vojně. Kterýma skupinama jsi prošel až do současnosti?
Palo – Po tých prvých teenagerských a vojenských kapelách som chvíľu hrával na basgitare a  spieval v zábavových a barových kapelách a potom som sa dozvedel, že kapela Metalinda hľadá speváka, tak som išiel na kokurz a v roku 1986 som sa stal členom tejto kapely, kde som zotrval do roku 2001. Neskôr som si založil svoju vlastnú formáciu Palo Drapák band a je to vlastne variovateľná skupina aj v rockovom, unpluggedovom, bigbítovom štýle a vystupujem aj sám s gitarou.

Alan – S kým jsi spolupracoval a na čem? Kapely, muzikanté, zpěvačky, zpěváci, interpreté. Spolupráce na na textech atd?
Palo – Bolo toho strašne veľa a už si ani všetky spolupráce nepamätám, no vyberiem také najvýznamejšie.  Spolupracoval som s Fedorom Frešom z Fermaty, s Mullerom ešte v začiatkoch pôsobenia, s Robom Grigorovom, s Maťom Máčekom, s Beátou Dubasovou, s Allanom Mikušekom, Paľom Haberom, s Jožom Rážom, so skvelým gitaristom Michalom Kovalčíkom. Významný bol pre mňa aj profesor a klavirista Palko Čuvala, o ktorom som sa už vyššie zmienil a práve o ňom vznikla aj pieseň Ján Ámos Džínový. Nedávno som predskakoval skupine Pretty maids, hral som s maďarskou skupinou Eda, stretával som sa na koncetrtoch s naozaj obrovským množstvom významných a skvelých umelcov. Aktuálne pomerne často spolupracujem na pesničkách s našou rodinnou priateľkou, vynikajúcou rockovou a muzikálovou speváčkou a moderátorkou, ktorá je zároveň aj naša susedka. Je to LeRa (Lenka Rakár) a zatiaľ máme tri duety. Bejby, Rock v opere a Zločin z vášne. S LeRou sa mi spieva vynikajúco, lebo je to veľká profíčka a skvelý človek a pri všetkej skromnosti skonštatujem, že náš posledný singel „Bejby“ patrí aktuálne k top rockovým duetom na Slovensku.

Alan – Více méně tvým odrazovým můstkem byla skupina Metalinda. Tvůj život s Metalindou?
Palo – Mojim odrazovým mostíkom, ktorý ma odrazil do sveta hudby bola určite kapela SBM, aj keď Metalinda ma neskôr viac zviditeľnila a dostala do povedomia širokej verejnosti. 

Alan – Ty nejsi muzikant jednostranně zaměřený, jak by se mohlo zdát ohledně Metalindy. Čím vším procházíš, a procházel jsi v hudebním světě? A žánr pro tebe a tvému srdci je nejbližší který? A proč?
Palo – Tým, že som začínal ako malý spievať v kostole, mal som a aj mám blízko ku gospelu, lebo keď začne spievať 300 – 400 ľudí, určite sa to dostane až k Bohu ako modlitba. Môj bratanec bol DJ a vďaka nemu som sa dostal ku skvelým funky kapelám, ako zábavový spevák som sa stretával zrejme so všetkými štýlmi, aké bežne ľudia počúvajú, no a samozrejme najviac ma vždy bavila rocková, bigbítová a heavymetalová muzika. Moje obľúbené kapely sú Led Zeppelin, Deep Purple, White Snake a mnohé ďalšie, ktoré ma inšpirovali.

Alan – Znám nejsi jen v Česku a na Slovensku, ani Moravu nevyjímaje.Po světě tě budou asi znát minimálně naši krajani všude. Jak ty to vnímáš?
Palo – Počas môjho hudobného pôsobenia som precestoval kus sveta: Anglicko, Amerika, Írsko, Maďarsko, Česko, Poľsko, Španielsko, Filipíny, Juhoslávia, Austrália,... vlastne mnoho krajín, kde sa nachádzajú Slováci a Česi, pretože naša komunita má všade vo svete veľkú silu. Som rád, keď si ma rodáci objednajú aj mimo Slovenska, lebo ľudia to vo svete inak prežívajú, preciťujú, spievajú si z plných pľúc, lebo prostredníctvom hudby im prinášam aj trochu domoviny.

Alan – V zahraničí jsi už 100% byl. Kde jsi všude hrál a nebo jen cestoval? A kde se ti líbilo nejvíce?
Palo – Ako som už spomínal, precestovaných krajín a zahraničných koncertov bolo veľa a ja dúfam, že čoskoro sa mi opäť podarí koncertovať aj mimo Slovenska. Pár koncertov je už v riešení, ale ťažko povedať v tejto situácii, kedy sa to podarí zrealizovať. Super je, že v zahraničí je moja tvorba stále zaujímavá nielen pre staršie generácie, ale aj pre mladšie ročníky, ktoré sa prostredníctvom rodičov, ale aj vďaka internetu zaujímajú o slovenské pesničky a umelcov. Spievam a hrám veľmi rád všade tam, kde môžem svojich krajanov potešiť a priniesť im trochu slovenskej kultúry z rodnej hrude. 

Alan – Co Chicago? Tam už jsi také byl. Koho jsi tam potkal, s kým ses viděl:
Palo – Chicago bola samostatná kapitola. Veľmi rád na to spomínam. Prišli sme na pozvanie slovenskej komunity a bývali sme u môjho kamoša zo základnej vojenskej služby, Henryho Destinyho. Vystupoval som na Bielave, kde sa stretávajú Slováci a Češi a bol to neskutočný zážitok a dodnes som s mnohými v kontakte a Chicago hodnotím ako jednu z top skúseností v mojom živote.

Alan – Od roku 2005 máš solovou dráhu Palo Drapák band. Jste známou skupinou. Jaké máte úspěchy? Stěžejní body v tvorbě?
Palo – Moja sólová dráha sa začala v roku 2001, kedy som odišiel z Metalindy a v roku 2002 som už nahrával nové skladby s novou kapelou na album s príznačným názvom „Už prišiel čas.“ Do dnešného dňa som vydal 5 sólo albumov, plus niekoľko singlov. Posledný album sa volá „XII – Dvanásť.“ Na ňom sú aj spomínané duety s LeRou – Rock v opere, na ktorý sme natočili aj videoklip  a rocková pecku od textára Mariána Brezániho - Zločin z vášne. 

Alan – Když bys mohl a chtěl porovnat tyto dvě etapy Metalinda a Palo Drapák band. Jaké to jsou, byly přelomy, změny?
Palo – V poslednom čase sa mi dosť darilo aj s pesničkami , videoklipmi a koncertami s kapelou, s LeRou, boli rôzne akcie, vystúpenia. Teraz v tomto korona čase sme urobili pesničku Allana Mikušeka „Život je krásny„ s mnohými spevákmi a osobnosťami, ktoré sa na tom podieľali a ja dúfam, že sa čoskoro stretneme aj face to face a zaspievame si to naživo. Zatiaľ sa dúfam trochu zrevitalizuje naša Matička Zem, lebo my ľudia ju teda vieme poriadne potrápiť.
Čo sa porovnávania nejakých etáp týka, nerád to robím, lebo Metalinda bola v tom čase, ako bola a bolo to fajn a Palo Drapák band je aktuálny projekt v inom čase, v iných podmienkach. Som vďačný, že môžem robiť to, čo robím a ďakujem za to Bohu, že stále spievam a že to funguje.

Alan – Super, díky moc za rozhovor. Závěremsi řekni co máš na srdci.
Palo – Milujem hudbu. Milujem spev a pokiaľ budem vládať, budem spievať a tvoriť a koncertovať a želám všetkým, aby nezanevreli na hudbu, lebo práve tá robí náš život krajším a bez nej by nám bolo veľmi ťažko. Pozdravujem všetkých a prajem veľa zdravia a krásnych dní!
https://www.palodrapak.sk/